Trabzonspor

Najbližšie zápasy:

  • 26.08.2017 - 20:45
    Goztepe - Trabzonspor (liga, 3. kolo)
  • 10.09.2017 - 19:00
    Trabzonspor - Genclerbirligi (liga, 4. kolo)
  • 17.09.2017 - 19:00
    Basaksehir - Trabzonspor (liga, 5. kolo)
  • 24.09.2017 - 19:00
    Trabzonspor - Alanyaspor (liga, 6. kolo)

Režisérka o Janovi: Chceme o ňom vedieť čo najviac

Až tri dni strávila na Slovensku scenáristka a režisérka Julia Panasenko (32), ktorá nakrúca televízny dokument o slovenskom obrancovi Jánovi Ďuricovi. Reláciu budú vysielať o niekoľko týždňov v ruskej televízii Russia 2, kde pracuje rodáčka z Kazachstanu. V projekte o legionároch už robila na dokumente o bývalom americko-ruskom basketbalistovi Jonovi Robertovi Holdenovi (35) či nemeckom trénerovi ruského biatlonového tímu žien Wolfgangovi Pichlerovi (56). To, čo zistila o slovenskom futbalistovi, porozprávala v rozhovore pre jandurica.sk.

Prečo ste si vybrali pre dokument práve Jana?
– Pracujem pre ruskú televíziu Russia 2, ktorá je aj športovým kanálom. Rozbehli sme projekt, v ktorom nakrúcame dokumenty o legionároch v našej krajine. Ján je jeden z nich, hrá v ruskom mužstve, v Moskve trávi veľa času. Možno je to skôr reportáž alebo televízny dokument. Vieme, že ľudia ho v Rusku poznajú a jeho popularita rastie. Je sympatický, príjemný chlap a nie je egoista. To sa mi páči. Pokúšame sa o hlbšie pochopenie jeho osobnosti. Chceme zistiť, prečo hrá futbal, prečo je práve v Rusku. Teda jeho životný príbeh.
Je dobrý herec?
– To si nemyslím, ale chce ním byť. Má v sebe nejaký potenciál.
Raz povedal, že by chcel ísť po skončení futbalovej kariéry do Hollywoodu a vyskúšať šťastie tam.
– Myslela som si, že to myslí ako vtip, ale kto vie. Jeho priateľka Máša je herečka a nakrúcala niekoľko ruských telenoviel. Možno si raz zahrajú spolu, prečo nie. Myslím si, že sú prekrásny pár.
Ako sa postavil k tomu, že sa o ňom bude nakrúcať?
– Keď sme oslovili jeho tlačového hovorcu, neboli žiadne komplikácie. Reagovali veľmi rýchlo. Ďurica je veľmi komunikatívny. Potom som stretla aj jeho rodinu a veľa som pochopila. Aj prečo je taký, aký je. Cítila som sa s nimi príjemne.
Kto z rodiny si vás hneď získal?
– Samozrejme, že jeho otec. Je veľmi úprimný a počas rozhovoru pre našu televíziu bol veľmi prirodzený. Bolo to jeho prvé interview pre ruskú stanicu. Na syna je veľmi hrdý a chcel o ňom vyrozprávať všetko. Párkrát si aj poplakal.
Hovoril s vami po rusky?
– Nie, nie. Všetko nám prekladal Ján. Po troch dňoch prekladu už musel byť  unavený. Mohol by prekladať profesionálne, jeho ruština je veľmi dobrá a celý dokument sme spolu nakrúcali iba v našom jazyku.
Kde všade ste boli nakrúcať?
– Boli sme napríklad v Žiline. Navštívili sme rodinu Tomáša Šupeja, ktorému Ján prispel na operáciu. Toto bolo ich prvé vzájomné stretnutie. Daroval mu aj novú gitaru a iné darčeky. Povedala som však Janovi, že to nebude ľahké nakrútiť. Pretože veľa ľudí sa pokúša ukázať, akí sú milí, dobrí, že pomáhajú ľuďom a niekedy je to len divadielko. Ale myslím si, že Ján má ozaj dobré srdce a snaží sa pomôcť každému, komu môže. Na to jeho Máša dodala so smiechom, že niekedy pomáha až príliš, že dáva peniaze každému (úsmev).
Stretli ste sa s jeho prvým trénerom?
– Boli sme v Dunajskej strede a nakrúcali sme aj tréning na štadióne DAC-u. Kouč sa volá Juraj Audi, ako to auto (smiech). Potom sme boli aj s jeho bratom Pavlom, s ktorým sa Ján prevážal na štvorkolkách.
Navštívili ste i štadión Artmedie Petržalka, kde zažil slovenský obranca svoje prvé veľké úspechy?
– Áno, bolo to preňho veľmi emotívne, ale neplakal pri tom. Rozprávali sme sa o štadióne, o jeho zaujímavej histórii a čo vidíme… len ruiny. Povedal, že ľudia, ktorí klub zničili, zlomili zároveň srdce Artmedie. Na ploche sme si všimli aj dve mladé dievčatá. Prišli na ihrisko, pretože študujú filmové umenie. To je nový život Artmedie. Možno je štadión teraz dobrý na umelecké fotky, ale pre futbal je to mŕtve miesto. Bola to pre mňa strašná skúsenosť. Videla som totiž v Bratislave tri štadióny a všetky vyzerajú hrozne alebo sú zničené.
Čo sa týka dokumentu, je už dokončený?
- Ešte nie, potrebujeme nakrútiť Ďuricov život v Moskve. Chceme zachytiť aj jeho priateľku s ním, to, kde žijú. Potrebujeme príbeh ich lásky. A pôjdeme aj na preteky motokár, pretože na nich veľmi rád jazdí.
Koľko minút bude mať celé dielo?
– 26 minút.
Kedy ho budete vysielať?
– Možno koncom decembra v tomto roku alebo začiatkom januára 2012.
V Bratislave ste po prvý raz v živote?
– Áno.
Páčilo sa vám tu?
– Bola som tu iba tri dni a po celý čas som pracovala. Je škoda, že som so sebou nevzala foťák, pretože na mesto padla hmla a bolo by to pekné na umelecké zábery. Krásne ulice, možno siluety, hrad.
Pri reportáži s vami chodil kameraman zo Slovenska. Prečo?
– Pokiaľ viem, je na voľnej nohe. Zvyčajne pracujem so svojím kameramanom Jurijom Petrovom. Je brilantný, no mal problémy so získaním víz a my sme nemohli čakať. Moja producentka Nataša tak našla spolupracovníka na Slovensku. Je to ako kupovať mačku vo vreci. Neviete s kým sa stretnete. Ale musím povedať, že sa s ním spolupracovalo veľmi dobre.
Ste vlastne režisérkou toho dokumentu?
- V podstate áno, pripravujem si aj scenár a keď sa filmuje, dávam to sama dokopy. Som aj scenáristka aj režisérka.
Pozeráte futbal?
– Ak mám povedať pravdu, nie. Som väčšou fanúšičkou basketbalu a ľadového hokeja. Futbal je pre mňa záhadná vec. Niekedy sa naň pozerám a neviem porozumieť hre – jedna lopta, veľkí chlapi, ktorí bežia z jedného rohu do druhého. Ale keď je dobrý zápas, zabudnete na to a len sa pozeráte.
Poznáte aj pravidlá futbalu?
– To nepotrebujem, pretože nakrúcam film o osobe. Je to portrét. Pri tomto sa vždy hádam so svojím priateľom, pretože napríklad rada pozerám basketbal. A on hneď začne, že nemôže uveriť vlastným očiam, že či mi nemá kúpiť fľašu piva, aby som mohla vykrikovať. Je muzikant, televíziu nepozerá, je úplne odlišným človekom.
Akí sú podľa vás športovci, keď ich porovnáte s inými ľuďmi?
– Medzi nami a nimi je veľký rozdiel. Vždy chcú vyhrať. Niekedy mám pocit, že je to pravidlo aj pre ich súkromný život. Keď skončia svoje kariéry a sú napríklad podnikatelia, vždy hovoria, takto to musí byť, musím to spraviť, musím byť lepší. Je to ich spôsob života.

JULIA PANASENKO
Nádejná režisérka a scenáristka sa narodila v Alma-Ate v Kazachstane v roku 1979. V roku 2002 promovala na Štátnej univerzite v meste Vladimir, ktoré je vzdialené od Moskvy asi 200 kilometrov. Tam vyštudovala televíznu publicistiku, má za sebou aj štúdium kinematografie, konkrétne réžiu dokumentu. Za dokumenty získala aj medzinárodné ocenenia. Teraz žije a pracuje v Moskve.


5. december 2011 | komentárov: 0 | kategória: Fotogaléria, Novinky | autor:

Nie sú žiadne komentáre

Zanechajte komentár

Trackback | RSS kanál komentárov

povolené html tagy:
<a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>
Nezabudnite ich uzatvárať!