Trabzonspor

Najbližšie zápasy:

  • 21.10.2017 - 19:30
    Malatyaspor - Trabzonspor (liga, 9.kolo)
  • 29.10.2017 - 19:30
    Trabzonspor - Galatasaray (liga, 10.kolo)

S futbalom začínal, keď mal päť rokov

Prvý kontakt s loptou mal slovenský futbalový reprezentant a v súčasnosti obranca ruského klubu Lokomotiv Moskva Ján Ďurica v piatich rokoch. Rodičia ho prihlásili do klubu Dom detí a mládeže v rodnej Dunajskej Strede.

„Ako prvý ma trénoval Ďuri Lépeš a postupne som prešiel všetkými mládežníckymi kategóriami, až som to dotiahol k mužom. Hosťoval som chvíľku aj v Štúrove,“ spomína na svoje prvé futbalové kroky Jano.
„Keď som bol starší žiak som sa stal majstrom Slovenska. Vtedy som hral za maďarskú futbalovú triedu. Bol som tam jediný Slovák, ktorý za nich hrával. Do školy som však chodil slovenskej.“ Hoci to skúšal v detstve aj v útoku, napokon sa usadil v obrane. „Už odmalička som mal v sebe bojovného ducha, ktorý vynikal nad technikou a citom strieľať góly. V obrane ma to baví a nemenil by som ju za iný post.“

Zo Žitného ostrova za Starý most v Petržalke

Zlom v kariére Jána Ďuricu nastal v lete 2003, keď ho zlanárila Artmedia Bratislava. „Bol som s Dunajskou na sústredení v Dolnom Kubíne, keď sa mi ozval manažér Artmedie Petr Kašpar. Povedal mi, aby som sa zbalil, že idem k nim. Zaujímavé bolo, že tréningový kemp si rozložili práve v Dunajskej Strede, takže som išiel prakticky domov. Tento prestup bol v mojej kariére kľúčový. Získal som s Petržalkou titul, Slovenský pohár, zahral si Ligu majstrov a dostal sa aj do národného mužstva. Prežil som tam krásne tri futbalové roky, na ktoré nikdy nezabudnem.“

Ujal sa ho nebohý Krejči

Ďurica prišiel do Artmedie ako 21-ročný bažant. „Nebolo to pre mňa ľahké, mal som aj obrovskú trému. V bratislavskom klube už vtedy pôsobili veľké futbalové mená. Napriek tomu však bola v kabíne rodinná atmosféra, nikto sa na nič nehral, partia tam bola skvelá. Veľmi mi v úvode pomohol už nebohý Marek Krejčí. Ujal sa ma, dal mi cenné rady a to mi pomohlo. Škoda, že už nie je medzi nami, pretože to bol super chalan i futbalista,“ spomína na bývalého spoluhráča.

Ruská neznáma Saturn

Kariéra nášho obrancu nabrala v zime 2006 kurz Rusko. Agent Lacina, ktorý spolupracoval s českým manažérom Paskom, mu povedal o ponuke Saturnu Moskva. „Tento klub bol pre mňa obrovskou neznámou. Vravel som si, že chcem ísť do mužstva, ktoré poznám. Navyše s Artmediou sme si urobili dobré meno v Lige majstrov, tak som veril, že príde lepšia ponuka. Napriek tomu som to vzal a odišiel do tohto tímu. A urobil som dobre.“

Weiss, Weiss a zase Weiss

Keď Ďurica prestúpil do Saturnu, jeho parťákom sa stal český gólman Kinský. „Vtedy ešte v klube nepôsobil okrem mňa žiadny ďalší Slovák. Obžera, Kozák, Petráš, Fodrek, Jakubko i naši tréneri Weiss, Mentel či Hipp prišli až po mne. V tíme bol len český gólman Kinský. Pár dní po mojom príchode mi na hotelovej izbe povedal: vieš, kto bude náš nový tréner? Ja na to: nie. A on vraví, že Vlado Weiss. Neveril som vlastným ušiam. Keď som ho na druhý deň zbadal na tréningu, ostal som v šoku. Potom sa mi priznal, že on mal prsty v mojom angažovaní. Bol som veľmi rád, lebo mi pomohol v mojom raste. Trénoval ma nielen v ruskom klube, ale aj v Artmedii a teraz v reprezentácii. Sprevádza ma celú moju seniorskú kariéru…“

Auto hodil do priekopy

Na svoje prvé zahraničné pôsobisko má Jano aj veselé spomienky. „Vyfasoval som v Saturne svoje prvé služobné auto. Bola to stará Lada, štartovala sa ešte sýtičom. Vôbec som nevedel, ako to funguje. Raz sme sa išli najesť a vtedy mi to skapalo pri mínus tridsiatich stupňoch. Mal som obrovské nervy, pretože táto stará mašina mi často zdochýnala. Vtedy ma už prešla trpezlivosť a hodil som ju do priekopy. Na druhý deň som došiel na do klubu, povedal, kde auto nájdu, a dal som im kľúče, že už ho nechcem…“

Nemecká facka

V lete 2009 prestúpil Ďurica zo Saturnu do konkurenčného moskovského klubu Lokomotiv. Celú jesennú časť však zväčša presedel iba na lavičke náhradníkov a vedenie ho následne na jar 2010 poslalo hosťovať do nemeckého Hannoveru. „Bolo to ťažké obdobie. Veľmi som sa tešil, že idem do Nemecka a budem konečne hrať. Hlavne preto, že sa v lete blížili majstrovstvá sveta v JAR, kde som nechcel chýbať. Lenže nehrával som stabilne ani v Hannoveri, ale našťastie som tam bol iba štyri mesiace. Napriek tomu mi dal tréner Weiss na šampionáte dôveru, čo si veľmi vážim,“ opísal svoju krátku epizódu v Nemecku.

Chytil druhý dych

Po skončení hosťovania v Hannoveri sa Jano znovu vrátil do Lokomotivu. „Prišiel nový kouč, ktorý mi dal šancu. Odohral som prakticky celú jesennú sezónu, vyhrali sme desať zápasov v rade, čo ma znovu nakoplo. Chytil som druhý dych, zdvihlo mi to aj sebavedomie. Následne som aj predĺžil kontrakt o ďalšie tri roky, takže teraz som absolútne spokojný a teším sa na nový ročník.“

S reprezentáciou začal v Japonsku

Svoju kapitolu v národnom mužstve odchovanec Dunajskej Stredy odštartoval v roku 2004 na japonskom turnaji Kirin Cup. „Predtým som ešte odohral nejaké zápasy za Ligový reprezentačný výber, kde som vyhral aj Kráľovský pohár v Thajsku. Ale oficiálne prvý štart za A-tím som mal v Japonsku,“ spomína na prvé reprezentačné stretnutie.

Na šampionáte mohol hrať lepšie

Účasť na svetovom šampionáte v Juhoafrickej republike v roku 2010 považuje zatiaľ za svoj najväčší futbalový úspech. „Bolo to niečo neskutočné, že sme sa tam prebojovali. Je to skvelý pocit hrať na majstrovstvách, na takých skvelých a vypredaných štadiónoch. Čo sa týka mojich výkonoch, viem, že som mohol hrať lepšie. Som kritický a mrzí ma, že som neukázal všetko, čo vo mne je. Vždy bude pre mňa česť hrať za Slovensko.“

Sníva o ruskom titule a Anglicku

Každý futbalista má nesplnené sny a inak na tom nie je ani Jano. „Veľmi túžim po klubovom úspechu s ruským Lokomotivom. Keby sme vyhrali titul, bola by to paráda. Liga je však veľmi kvalitná, konkurencia obrovská, ale myslím si, že je v našich silách byť najlepšími.“ Hoci má Ďurica kontrakt do roku 2013, prípadnej lukratívnej ponuke a zmene pôsobiska sa nebráni. „Od detstva je mojím snom zahrať si v anglickej lige. Budem mať iba tridsať rokov, takže to nie je nereálne. Samozrejme, musím mať skvelú formu, aby si ma zahraničné kluby všimli.“

30. jún 2011 | komentárov: 0 | kategória: Kariéra, Novinky | autor:

Nie sú žiadne komentáre

Zanechajte komentár

Trackback | RSS kanál komentárov

povolené html tagy:
<a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>
Nezabudnite ich uzatvárať!